Starec

Celý svoj život nesie si

v igelitke.

Zvesený z  krku,

váhavo 

držiac ho v rukách

číta stránky.

Sveter vyťahaných spomienok,

zopár švov,

tých pevných švov

ešte nevybledlo

a hrdo dýcha

z jeho nestarnúcej hrude.

Múdrosť mu leží pri nohách 

a rada počúva.

Veterán čas nikdy neposlúchne,

starec díva sa mu do očí

s hrdosťou víťaza

a úsmevom,

čo život pozná,

a stojí pred ním,

v ňom

i za.