Útek k sebe

Skryl si si moje meno

do dlaní,

schúlim sa,

„a nik mi Ťa nevezme...“

 

Odpusť,

že sa rúham Tvojmu plánu

a moje vnútro má pocit

bez cenný.

 

Vraj „nikdy nepadne

od stromu ďaleko“,

no let je tvrdý a bolí...

Šeptám Ti z posledných síl:

„Ocko, zmeň mi smer

a odfúkni ma k sebe.

Pomôž mi byť...“

 

„A nik mi Ťa nevezme,“

napriek tomu utekám zblúdená

s ťažkým strachom vo vreckách

a kropím

úrodnú zem...