P.S.: Ľúbim ťa

Tak prečo si odišiel

a zahodil zápalku mojej nádeje,

čo zapálila oheň

a horí s mojím srdcom uprostred

plameňom plaču a bolesti?

Prečo si nechcel zažiť krásny čas

so mnou a s mojím úsmevom?

Prečo už viac nechceš vidieť

tú bláznivú radosť v mojich hnedých očiach?

Prečo si všetko krásne pustil na loď

a nechal plávať v mori obyčají?

Prečo ti na mne nezáleží?

Prečo si sa zmenil?

Prečo mi ubližuješ?

Prečo odchádzaš?

Prečo sa neusmievaš?

Prečo mi nie je s tebou tak ako predtým?

Prečo ti nie je so mnou tak ako predtým?

Prečo všetko zhorelo?

Prečo sa všetko zlomilo?

Prečo chceš zabudnúť?

Prečo viac neprídeš?

Prečo sa deje to, čoho som sa najviac obávala?

Tak pre čo?

Čo som urobila zle?

Čo sa ti už na mne nepáči?

Čo máš ešte na mne rád?

Čo si myslíš, že mám nezlomné srdce?

Čo to robíš?

Tak čo?

Prosím, povedz mi,

že nie si taký, ako ostatní,

že nepôjdeš za inou,

že nezhodíš most spomienok,

úletov, smiechu a radosti,

čo nás spája,

že nespravíš ma nešťastnou,

že neodídeš bez rozlúčky,

že ma nenecháš bez dôvodu,

že príčina bude vážnou,

že to nebude nejaká hlúposť

ako zámienka pre inú,

tak povedz.

Pozri sa, čo je za nami,

pozri, čo sme už preskákali,

pozri, koľko si ich nechcel kvôli mne,

pozri, ako si ma mal rád,

pozri sa, čo je pred nami,

pozri, o čo prídeš, ak zabudneš,

pozri sa, ako ťa ľúbim!

Pozri, že ja za to nemôžem,

pozri sa poriadne, že nie je iný,

pozri sa, že nie je pre mňa iný,

ako si ty...

Ubližuješ mi, lámeš mi srdce, rušíš mi sny,

napádaš moje myšlienky, všade ťa vidím,

hoci to nie si ty.

Poplietol si mi hlavu

a ja už nevládzem.

Tak zastav to!

Urob niečo!

Prestaň!

P.S.: Ľúbim ťa...