Naozaj nič?

Pane, čo mám,

čo Ti môžem dať?

Pohľad, úsmev,

majetok, vôľu,

život?

Všetko

si mi dal.

Chlieb náš každodenný

daj nám dnes.

Si praktický.

Reálny.

Vieš, poznáš ma

do kosti.

Ba poznal si ma

pred stvorením

toho nekonečného,

obrovského,

nepoznateľného

vesmíru.

Už pre myšlienkou sveta

bola som.

Mám málo slov.

Ani tie Ti dať nemôžem,

sú Tvoje.

Pane, je vôbec niečo,

čo je darom Tebe?

Viem, že sa pýtaš.

Klopeš, čakáš.

Smieš riadiť mi život,

máš to na počkanie.

Ako to, že čakáš?

Ako je možné, že čakáš?

Na čo čakáš?

Na moju vôľu?

Na moje slová?

Na moje skutky?

Veď všetko

máš!

Čo Ti dám?

Dám Ti prázdnotu,

dám Ti hriech.

Plač.

Viem, je toho biedne málo,

diabol ma premohol.

No prvá bitka v raji

bola jeho jediná

výhra.

Ďalej sa už len

všemožne snaží

odpútať ma od Teba.

No ja verím, keď si prisahal:

Nikto nás nemôže odlúčiť

od Tvojej lásky.