Mlčíš?

Keď svet ťaží Ťa,

keď otázky sa valia,

keď pýtaš sa, kto si,

keď vieš, no necítiš,

že Pán je s Tebou,

keď túžbu máš po Ňom,

no On, zdá sa Ti, nikde nie je,

vtedy povedz:

Pane, máš ma celého,

ja teraz sa Ti odovzdávam...

Stačí táto modlitba

na ďalší pokoj.

Tak sama... cítila som,

zvedavosť ma trápila,

len vedieť, kto som,

načo a pre koho

tu mám byť,

vedieť to chcem...

Trápim sa sama v sebe,

zmätok okúšam,

tak kde si?

A tu...

Ozývaš sa,

skrz skvelých priateľov,

nemať ich,

neviem,

či zvládnem brodiť sa

svetom.

Tak krásne jasne

hovoríš ich ústami

a ja viem,

si to Ty,

viem,

nik iný nie.

Ďakujem.

Nenecháš ma v štichu,

strachu viac niet,

život je zrazu krásny

a nebojím sa

zajtrajška.

Neviem, čo bude.

Možno znova prídu

otázky.

Ale báť sa o budúcnosť

je čistý nonsens,

iba ľudská hlúposť.

Veď žijem tu a teraz.

Nie včera či zajtra.

Tak nebojím sa!

Veď si tu Ty.

Som free :)