Bodka

Zabudla som zovrieť dlaň

kráčajúc v oblakoch,

a tak si mi, môj deň,

skĺzol pomedzi prsty

do Doliny Nenávratnej.

A predsa si sa stihol otočiť,

pozrieť mi do očí

a usmiať sa.

Nebál si sa byť stratený-

aj zachytený pohľad

dáva iný smer.

Stihol si sa zastaviť

a byť plným dúškom

v slovách oproti,

byť tichým podskočením

po troch pádoch.

Trval si viac, než chvíľu...

Vlastne

skĺzol si mi pomedzi prsty

príliš plný prekvapení na to,

aby som Ťa udržala.

Nestratíš sa však.

Neboj sa.

Bol si totiž plný prítomnosti.