Jediná noc

Dnes je vzduch

akýsi tichší.

Vtáky lietajú nežne

na dne oblohy

a nekričia.

Kormorán už zosadol

a tuší

niečo nové.

Už dni jastrab nekrúži

po letokruhoch Zeme,

je pokojný...

Lastovičky nacvičujú

nezvyčajnú pieseň

a nevedia, prečo.

Vtáci tušia.

Ľudia sú príliš

slepí.

Vtáci sa tešia,

hoci nevedia, načo.

Ľudia sa hnevajú

a nezaujíma ich ani

príčina.

V noci sa stane

niečo výnimočné.

Musí,

veď už aj vtáci

tušia.

A vidia.

Vidia krídla, no nie je to vták.

Vidia tvár, no človeka nie.

Počujú spev, no nie pozemský.

Akýsi „anjel“ vraj.

Nech je to ktokoľvek,

niečo veľké ešte len

príde...

V noci sa tušenie naplní.

Príde vari kráľ?

Kráľ!

KRÁĽ!